Znovu druhákom #1

Tak aby som dobehol zameškané, doplním aj niečo o treťom semestri. Ten mám chvalabohu úspešne za sebou a dojmy z neho sú najčerstvejšie takže poďme na to.

 

Týždeň začínal o 7:00 prednáškou z predmetu s jednoduchým názvom Algorimty. Profesor Honzík má svojský spôsob prednášania, ktorý som ale ja veľmi neocenil. Vstávať sa mi jednoducho nechcelo a preberaná látka sa dala v pohode pochopiť aj zo slajdov či skrípt. Nejde v podstate o nič nové, vysvetľujú sa princípy známych algoritmov, ktoré sa netreba učiť, ale porozumieť im, vedieť ich implementovať prípadne modifikovať pre svoju potrebu. Napriek tomu sa však podarilo prof. Honzíkovi vymyslieť niečo nové. Konkrétne pojem „linearitmická zložitosť“, google vás jednoducho vždy nasmeruje na našu fakultu 🙂 Vo všeobecnosti vládne medzi nami študentami nechuť k ním používanému jazyku pri výklade látky, tzv. pseudopascalu ktorý si vyslúžil skôr prezývku „pseudopaskvil“. Body sa zbierali na dvoch projektoch, ktoré ale boli pomerne jednoduché a z polsemestrálky. Tá vyvolala trochu vášne kvôli nejednoznačnosti a chybám v zadaní. Na skúšku mi kvôli zhusteným termínom na ostatné predmety nevyšiel čas učiť sa, preto som sa bol iba podpísať a skúsiť čo som si ešte pamätal z polsemestrálky. Druhý termín mi už na moju radosť vyšiel. Predmet nebol podľa mňa náročný, a aj keď sa na skúške objavilo pár otázok, ktoré sa okrem prednášok nikde nepreberali, nič som mojou neúčasťou na nich nestratil. Jedine ak body, ale na tie sa tu nehráme 🙂

 

Druhým predmetom v pondelkovom cykle prednášok boli Formálne jazyky a prekladače. Možno ho považovať za ťažiskový a najzaujímavejší v zimnom semestri. Celý kolektív okolo prefesora Medunu je na výbornej profesionálnej a pedagogickej úrovni. Prednášky profesora Medunu naozaj stoja za to, je to výborný rečník a skúsený profesionál v svojom obore. Kto chce byť aktívny, nech si sadne do prvých radov. Najdôležitejším bol projekt implementácie interpretu jazyka IFJ11 ktorý bol podmnožinou jazyka Lua. Iba jeho zadanie bolo dokopy na 17 strán. Pracovať sme na ňom mohli začať pomerne skoro, ale látka k nemu sa preberala postupne. Nezanedbateľnou skúsenosťou pre nás bolo, že to bol tímový projekt. Tím si zostavujeme sami a mal by mať 4-5 členov. Ten náš sme zostavili pomerne jednoducho aj keď na začiatku to bola trochu morálna dilema. Náš tím začal na projekte robiť až necelé tri týždne pred odovzdaním. Napriek tomu, že sme ho odovzdali s nie extra veľkými ambíciami sme sa sa bodovým ziskom vyrovnali viacerým omnoho ambicióznejším a tvrdšie pracujúcim tímom, čo nás príjemne prekvapilo. Zišli sme sa proste dobrá partia, ktorá sa namiesto riešenia medziľudských vzťahov mohla zamerať na samotnú prácu. Súčasťou projektu bola aj dokumentácia a obhajoba, ktorá sa tiež odmeňovala bodmi. Okrem toho sa body dali získať na polsemestrálke. Veľmi prínosné boli nepravidelné democvičenia, ktoré boli organizované na podnet študentov. Taktiež všetky materiály k predmetu boli výborne spracované a učenie z nich nerobilo žiaden problém, vďaka tomu som predmet dal hneď na prvý krát.

 

Ako nepovinný predmet som si zapísal Prípravu na skúšku FCE. Je to proste prípravný kurz na certifikovanú skúšku z angličtiny. Raz týždenne po dve hodiny v malých skupinách som si v podstate opakoval iba to čom som už vedel. Kontrolovala sa dochádzka a písalo sa pár testov. Na ich základe potom asi polovici zapísaných študentov fakulta zaplatila skúšku na certifikát. Na moje počiatočné sklamanie som sa do tej polovice nedostal, náplasťou však boli získané kredity, ktoré neboli podmienené účasťou na skúške, preto som sa jej (na vlastné náklady) ani nezúčastnil. V podstate to boli teda kredity zadarmo a to mi stačilo. Zrejme toto bolo moje posledné stretnutie s vyučovanou angličtinou na akademickej pôde, prípadný certifikát si dorobím neskôr.

 

Utorky som mal voľnejšie, sem tam som zašiel pozrieť na prednášky ďalšieho voliteľného predmetu Desktop systémy Microsoft Windows. Predmet sa mi páčil hlavne v tom, že bol prakticky zameraný a všetko som hneď mohol aplikovať. Každé dva týždne boli bodované cvičenia, kde sme v praxi skúšali to, čo sa prednášalo. Predmet bolo možné ukončiť zložením Microsoftom certifikovanou skúškou, tá však musela byť zložená počas skúškového obdobia, inak sa nepovažovala za náhradu riadnej akademickej skúšky. Ja som si zvolil tú riadnu, spraviť ju nebol vôbec problém. Ešte premýšľam aj nad certifikátom, uvidíme, podpis Billa Gatesa na stene by vyzeral pekne 🙂

 

Jednou veľkou výzvou bola Numerická matematika a pravdepodobnosť. Bola to posledná matika na škole a posledný predmet na FEKTe. Prednášky viedli dr. Novák a dr. Fuchs, s ktorým sme sa stretli už minulý semester. Ja som chodil na prednášky k dr. Novákovi, inak sa nedalo. Veľmi rýchlo som zistil, že z týchto prednášok si veľa neodnesiem. Išlo vždy len o filozofovanie a načrtnutie problému s odvolaním sa na cvičenia. Tie viedol okrem prednášajúcich aj Mgr. Biba, Slovák mimochodom, s ktorým bol počas minulého semestra na cvičeniach z matiky veľmi spokojný. Aj tento rok som mal patriť do jeho skupiny, ale robil som si nejaké zmeny v rozvrhu a tak som sa dostal do skupiny dr. Nováka. A tu skončila všetka sranda. Ako som už povedal, prednášky za veľa nestáli a tak prišlo na rad tvrdé samoštúdium. Na každom cvičení bola písomka za tri body, spolu bolo možné získať 30. Pes bol zakopaný v tom, že písomky boli na začiatku cvičenia a to čo sa v nich objavilo sme prebrali až po písomke. Tie v zásade neboli náročné, nevyžadovali žiadne výnimočné znalosti, naopak, chcelo to rýchle reakcie (času bolo málo) a hneď vedieť čo sa po nás chce. Po prvých troch cvičeniach som mal na konte dva body z 9 možných a 10 bodová zápočtová hranica bola v nedohľadne rovnako ako pre mnohých ďalších kolegov. Jednoducho som kukol a nevidel, ako to chcel po nás dr. Novák. Išlo však aj o hlúpe chyby. Raz bol napr. príklad vymyslieť rovnicu, ktorú nie je možné vypočítať stredoškolskými metódami. Tak som bol zaujatý vymyslením nejakej obludnej rovnice, že som nakoniec zabudol dopísať “ = voľačo“ a tak z toho nebola rovnica 🙂 Prišiel čas zmeniť taktiku. Začal som navštevovať cvičenia o termín neskôr a snažil sa sadnúť si vždy tak, aby som bol na písomke skupina A. Z pozorovaní mala táto skupina väčšinou o niečo jednoduchšie zadanie. A neskôr z toho dôvodu, pretože predo mnou sa tak vystriedali už dve dve skupiny a vedel som tak, čo od písomky očakávať. To sa razom začalo premietať do mojich bodových ziskov a zápočet som s prehľadom dosiahol niekedy v 3/4 semestra a zastavil som sa na hranici 19 bodov z 30. Pre porovnanie, u dr. Fuchsa, ktorý mal úplne odlišný prístup, nebol 30 bodový zisk ničím výnimočným. Na skúšku som sa pripravil pomerne dobre, času bolo dosť. Povolená bola kalkulačka a tri listy s ľubovoľným obsahom, rozumej ťahák 🙂 Skúška sa podarila na prvý krát, padol mi tak obrovský kameň zo srdca a s radosťou som sa rozlúčil s matematikou aj FEKTom. Doktor Novák bude ešte dlho postrachom pre ďalšie ročníky v tomto predmete, ale nakoniec uznáte, že to všetko na niečo bolo. Aby som nezabudol, 1. opravný termín opravoval už dr. Fuchs a aj vďaka tomu (viď. druhý semester) sa mnohí (cca. 120 zo 160) pozreli aj na 2. opravný 🙂 U dr. Nováka teda platí staré známe „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“.

 

Ani tento semester ma hardware neobišiel v podobe predmetu Návrh počítačových systémov. Pre mňa nezaujímavé od prvej prednášky, viac som ich osobne teda nevidel. Body sú za polsemestrálku a dva projekty vo VHDL. Opäť pre FITkit, toto bola o niečo zaujímavejšia časť predmetu. Najprv to bolo naprogramovať FITkit tak, aby na pripojenom maticovom displeji blikali vaše iniciály. Druhý o niečo náročnejší bolo spraviť z FITkitu procesor interpretujúci jazyk Brainfuck. Najťažšie bolo asi prinútiť hardware robiť to, čo chcem ja a čo sa pekne dialo aj v simulácii. Na tento projekt sa vďaka získaným bodom z polsemestrálky a 1. projektu ale hlavne kvôli minimu na skúške časť ľudí vykašľalo. Ja som však nebol kvôli polsemestrálke v tejto pozícii a na to, aby mi na skúške stačilo minimum som si musel týždeň pred Vianocami „spríjemniť“ týmto projektom. Príprave na skúšku som venoval pár dní, dokonca aj poslednú noc pred skúškou ale ráno som si jednoducho uvedomil, že dnes to nepôjde. Tak som si to zopakoval a prvý opravný termín už chvalabohu vyšiel.

 

Predmet Signály a systémy patril asi k najťažším. Všetko to, čo sa zakladá na jeho obsahu, teda napr. rozoznávanie reči alebo spracovanie obrazu, sú veľmi zaujímavé odbory. To čo sa ale skrýva pod ich povrchom je akoby z iného sveta a to robí obsah prednášok ťažko stráviteľným. Predmet našťastie vedie ďalšia osobnosť našej fakulty, docent Černocký. Ten si zrejme uvedomuje náročnosť svojho predmetu a tak sa ho snaží podávať zaujímavými prirovnaniami a rozhodne nám nehádže polená pod nohy. Body je možné získať z polsemestrálky a bodovaných cvičení, ktorých náplňou je len „copy-and-pastovanie“ do Matlabu a sledovanie toho, čo nám to vyhodí s komentárom cvičiaceho. Za body bol aj projekt, ktorý ale stačilo odovzdať až 3. januára. Za zmienku stojí súťažná časť časti projektu o najzaujímavejšie riešenie, ktoré bolo odmenené fľašou kvalitného vína alebo bečkou piva podľa výberu víťaza. Skúška bola pomerne náročná, ale platilo univerzálne pravidlo, že ak neviem, napíšem ako odpoveď 0 alebo NIE, podľa toho čo sa pýtajú 🙂 Dá sa takto nejaký bodík trafiť, mne sa to podarilo hneď na prvý krát, čo bol ďalší kameň zo srdca.

 

Tak to mám chvalabohu opäť všetko úspešne za sebou. Ťažko povedať, či to bolo náročnejšie alebo nie. Skôr by som sa priklonil ku kladnej odpovedi, je zrejmé že náročnosť bude stúpať. Predmety ma však veľmi nezaujali a tak som osobne videl len minimum prednášok. Situácia so záznamami však bola tento semester omnoho lepšia a tak som mal pred skúškami možnosť všetko dohnať. Bežná prax je ich pozeranie so zrýchlením minimálne 1,5 krát kedy sú stále zrozumiteľné. Minulý rok však boli aj extrémy kedy bolo 1,2 krát maximum zrozumiteľnosti alebo u iného zase sa to blížilo k dvojnásobnému zrýchleniu 🙂 Tento semester bol náročnejší čo to aj do počtu projektov a samoštúdia. Večery v meste za zábavou som preto značne zredukoval oproti 1. ročníku. Okrem toho bolo aj 5 polsemestrálok, našťastie dosť rozťahaných takže sa dalo na ne učiť. Malo to však tú výhodu, že som sa na skúšky nemusel všetko učiť od začiatku. Za zmienku stojí dodať, že život v Brne trochu podražel, pretože niekde sa kvôli zvýšeniu DPH neúmerne zdvihli ceny…

 

Na záver pár čísel:

  • Do prvého ročníka 2010/2011 bolo spolu so mnou prijatých 796 študentov. Do ročníka 2011/2012 to bolo 687 potenciálnych prvákov.
  • Do prvého ročníka 2010/2011 sa reálne zapísalo a nastúpilo 642 ľudí, v druhom ročníku je nás momentálne 437 a v tom čísle sú zahrnutí aj niektorí znovuprijatí, ktorí opakujú pred tým nespravené predmety.
  • V prvom ročníku neprospelo z predmetu Základy programovania 317 ľudí, vrátane neznámeho počtu opakujúcich druhákov, pre ktorých sa tak štúdium na FIT skončilo.
  • Z Úvodu do softwarového inžinierstva neprešlo 361 ľudí, taktiež s neznámym počtom opakujúcich.
  • Operačné systémy si zopakuje alebo na nich skončilo 351 ľudí.

Čo z toho vyplýva. Snáď len toľko, že náročnosť štúdia je naozaj vysoká a úspechom sa tu rovná spravenie skúšky bez ohľadu na známku. Dôvod neprospenia je buď nedostatok bodov a tým neudelenie zápočtu alebo nezvládnutie samotnej skúšky. Uvidíme ešte, s koľkými mojimi spolužiakmi sa budeme musieť rozlúčiť ak nespravia opakované predmety. Počet študentov, ktorý úspešne prešli do štvrtého semestru sa neskôr pokúsim doplniť. Ten má byť údajne ešte náročnejší, tak sa máme na čo tešiť…

Znovu prvákom #5

31.01.2012

Dostal som pár mailov od čitateľov mojich príspevkov na blogu a milo ma prekvapili, aspoň kvôli nim to malo všetko zmysel. Napriek tomu som už dlho nič o mojej alma mater nenapísal, čo sa chystám na nasledujúcich riadkoch zmeniť. Pôvodne som chcel druhý semester spomenúť len v skratke ako úvod k tretiemu, pretože som si veľa z neho nepamätal ale všetko sa mi [...]

Život v mafiánskom trojuholníku

25.03.2011

Alebo som to mal skôr nazvať „život v bezpečnom meste“? Každopádne, obidve pomenovania sa vzťahujú na miesto, kde žijem. Kedysi, a nebolo to až tak dávno, som na otázku „odkiaľ si“ odpovedal nejako takto: „Sereď, to je pri Trnave“. Dnes už tú druhú časť netreba často dodávať. Všetci nás poznajú. Nie pre na celom Slovensku i v [...]

Čosi málo o skúškovom. ..

07.03.2011

… na FIT VUT pre potenciálnych uchádzačov. Akurát dnes som si uvedomil, že nejako mi ten čas rýchlo uteká a polovica letného semestra je už za dverami. Rozvrh som si krásne nastavil tak, že celý môj semester trvá iba 39 vyučovacích dní. Dva nabité dni v týždni mi predsa za 4 dni voľna stoja 🙂 Tiež som si ale uvedomil, že som ešte nenapísal nič o skúškovom, [...]

rokovanie vlády, Kamil Šaško

Padne dohoda s lekármi? Na rade je Šaško. Odborníci: Dal si herkulovské úlohy, Ficova vláda má antireformnú DNA

21.11.2024 07:30

Odborníci si myslia, že vláda nakoniec ustúpi. Viaceré body memoranda sú však podľa nich nesplniteľné a potrebujú aktualizáciu.

Bernie Sanders

Americký Senát zablokoval návrh na zastavenie transferu zbraní pre Izrael

21.11.2024 06:55

Reuters spresnil, že všetky hlasy na podporu rezolúcie pochádzali z radov demokratov.

Russia Leningrad Siege

Čas vrahov v službách štátu: Ruskí 'hrdinovia' zaplavujú ulice násilím

21.11.2024 06:30

Ľudia, ktorí spáchali ohavné zločiny - vrahovia, násilníci, kanibalovia a pedofili - nielenže sa vyhýbajú trestu, ale sú oslavovaní ako hrdinovia.

vojna na Ukrajine, Kyjev

ONLINE: Sullivan: Nie je to len o zbraniach, Ukrajina potrebuje viac vojakov. Zalužnyj: Naučte sa nebáť smrti

21.11.2024 06:30, aktualizované: 07:22

Dodali sme Abramsy, F-16, Patrioty, ale nie je priama úmera medzi zbraňami a výsledkami. Ukrajina potrebuje viac ľudí na fronte, povedal Sullivan, Bidenov poradca.

astyq

Niečo málo z mojich postrehov, hlavne z môjho terajšieho pôsobiska - Brna. To len aby mi hlava nepraskla z toľkých myšlienok...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 9
Celková čítanosť: 20186x
Priemerná čítanosť článkov: 2243x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy