Dostal som pár mailov od čitateľov mojich príspevkov na blogu a milo ma prekvapili, aspoň kvôli nim to malo všetko zmysel. Napriek tomu som už dlho nič o mojej alma mater nenapísal, čo sa chystám na nasledujúcich riadkoch zmeniť.
Pôvodne som chcel druhý semester spomenúť len v skratke ako úvod k tretiemu, pretože som si veľa z neho nepamätal ale všetko sa mi začínalo postupne črtať jasnejšie ako pribúdali písmenká. Tak som sa rozpísal a každý semester bude mať teda vlastný článok.
Predmetov som mal šesť. Prvé dva, ktoré spomeniem boli pod záštitou Fakulty elektrotechniky a komunikačných technológii (FEKT). Fyzika bola predmet nezaujímavý, upgradovaná fyzika z gympla, trošku viac hardcore. Na prednášky som čoskoro prestal chodiť, zostali mi však povinné laboratórne cvičenia. Tie boli ako-tak zaujímavé po praktickej stránke, okrem iného sme merali aj rádioaktivitu niektorých prvkov čo bolo v tej dobe v súvislosti s Fukušimou dosť aktuálne. Iba vypracovávanie protokolov sa pre mňa stalo malou nočnou morou. Schytal som asistenta, ktorý po nás chcel aby sme protokoly písali rukou v 21. storočí! Aspoň grafy sme mohli softvérovo robiť. A navyše nie je nič horšie, ako keď si niekto myslí že hodnotí mierne narozdiel od kolegov a tak sa ich jedného dňa rozhodne v prísnosti dobehnúť. Pri tom to však bolo naopak… Riadny termín skúšky bol celkom v pohode, oplatilo sa naučiť počítať príklady, ktoré boli na prednáškach preberané ako dobrí adepti na skúšku. Opravné už boli vraj ťažšie.
Druhým predmetom bola Matematická analýza, s skratke teda derivovanie a integrovanie na trochu vyššej úrovni ako som sa s nimi doteraz stretol. Prednášky viedli dvaja vyučujúci – docentka Krupková a doktor Fuchs. Prvá polovica abecedy mala podľa rozvrhu pridelenú pani docentku. Zúčastnil som sa však len jednej jej prednášky vo vedľajšej miestnosti, kde som zistil dve veci: ako vyzerajú jej ruky a že sem chodiť nebudem. Pani docentku som tak prvý krát naživo videl až na skúške, pretože som začal hneď od druhého týždňa navštevovať prednášky dr. Fuchsa. Nebol som sám, čo zvolili druhú prednáškovú skupinu, prednášková sála bola pravidelne plná a sedelo sa aj na schodoch. U niektorých študentov, ktorí sem podľa rozvrhu patrili, to vyvolávalo miestami nevôľu že im obsadzujú miesta ľudia z druhej skupiny, ale mnohí boli okolnosťami donútení urobiť podobný krok v iných predmetoch a nikto to viac nevyťahoval. Prednášky boli zaujímavé, výklad na veľmi dobrej úrovni, nemal som čo vytknúť. Oslavovanie dr. Fuchsa však trvalo len do skúšky. Mne ju opravovala pani docentka, tak nemôžem súdiť z vlastnej skúsenosti, podaril sa riadny termín, nič viac som nepotreboval k spokojnosti. Mnoho študentov si však tento predmet vďaka dr. Fuchsovi zopakuje v druhom ročníku.
Návrh číslicových systémov mi nedal zrejme absolútne nič. Hardwarové predmety proste nemusím, dodnes som im neprišiel na chuť a taký je aj môj postoj k nim. Je to však povinná jazda, ktorú som chvalabohu absolvoval na prvý krát. Ako projekt bolo za úlohu naprogramovať FITkit aby fungoval ako prístupový terminál. FITkit je taký malý hardwarový zázrak dostupný každému študentovi FITu, doska so súčiastkami, displejom a 16 tlačidlami – milovaný aj nenávidený odkedy sa objavil ako najnečakanejšia otázka na skúške ešte v prvom semestri. Programovanie je v ďalšom pre nás novom jazyku VHDL, celkovo to bolo ale zvládnuteľné.
Predmet Prvky počítačov je nadviazaním na Teóriu obvodov s tým istým vyučujúcim, jedným z najlepších na FITe. Aj látka bola podobná, nejako som sa tým aj napriek nesympatiám k tomuto odvetviu prekusal, hoci s jedným opravným termínom. Okrem toho sa body dali zbierať na praktických cvičeniach, kde sme zjednodušene zapojovali kábliky a súčiastky. Opäť tu mali podľa mňa výhodu ľudia z priemysloviek.
Kto si stihol zaregistrovať, ten mal tento semester už aj angličtinu. Na FITe je povinné dosiahnuť úroveň angličtiny BAN4, každá jeden semester. Nie všetci však začínajú od jednotky, o tom rozhodol rozraďovací test ešte v zime. Tak som sa dostal hneď do poslednej úrovne. Oproti mojim očakávaniam to však boli pomerne oddychové hodiny, lektora sme mali native speakera z Kanady, veľmi milý človek. Celkovo mi to pripadalo ako angličtina v 2.-3. ročníku na gympli. V poslednom týždni semestra bol zápočtový aj záverečný test, výsledkom bolo moje doteraz jediné A 🙂
Najťažším ale zároveň aj najzaujímavejším predmetom boli Operačné systémy. Názov predmetu je trochu mätúci. Je tu dosť teórie ktorú je však treba vedieť uplatniť aj v praxi. Počas semestra boli dva projekty. Prvým bolo napísať dva skripty, ten som trochu odflákol. Druhý, podľa mňa oveľa zaujímavejší, bolo riešenie v jazyku C problému spiaceho holiča (viď google) pomocou paralelných procesov. Tento sa mi podaril na plný počet vďaka čomu som sa mohol prísť pozrieť aj na skúšku. Tá bola naozaj náročná, podarila sa mi až na tretí termín. Mnohí ale toto šťastie nemali, buď sa kvôli nedostatku bodov na skúšku ani nekvalifikovali alebo neprešli až samotnou skúškou. Toto bol asi najväčší vyhadzovák…
Po tejto poslednej skúške už začali vytúžené prázdniny. Druhé skúškové by som ohodnotil ako náročnejšie už len z toho dôvodu, že tu neexistuje čas na prípravu ako sú vianočné sviatky v zimnom semestri. Počas semestra zbierate body kde sa dá a na priebežnú prípravu nezostáva veľa času. Situácia so záznamami sa mierne zlepšila, so streamami sme ale naďalej nemohli počítať.
Toľko odo mňa k letnému semestru 1. ročníka na FIT VUT. V ďalšom príspevku zhrniem tretí semester, ktorý mám tiež úspešne za sebou vďaka čomu mám aj čas napísať tieto riadky.
Celá debata | RSS tejto debaty