Po skúške to chcelo nejaký relax a film je k tomu priam stvorený. V zálohe ich mám niekoľko ale akosi sa mi dve hodiny zdali veľa. Kamoš mal ale na facebooku status o akomsi filme s celkom dobrým hodnotením, pri ktorom ale on zaspával. Tak sa na to pozrime, 127 hodín, rok 2010 a hodnotenie 83% (csfd.cz). Názory filmových „tiežkritikov“ som ani nečítal, niekedy ozaj škoda reči. A sympatická dĺžka cca 90 min, večerný program je hotový.
Nechcem sa púšťať do recenzovania filmu, ale myslím, svoje hodnotenie si zaslúži. Je to akási poviedka zobrazujúca skutočný príbeh Arona Ralstona. Pravdepodobne ste toto meno nikdy nepočuli a ak si plánujete tento film pozrieť, tak ho ani negooglite. Aron si chodí vo voľnom čase vyvetrať hlavu do prírody, medzi skaly, ktoré sú jeho druhým domovom. Úzkymi kaňonmi prechádza akoby cez ne denne chodil do práce, nejeden klaustrofobik by zaplakal. O svojich cestách mimo mestskú realitu všedného dňa nedáva nikomu vedieť, čo sa mu jedného dňa mohlo stať osudným. V kaňone Blue John mu predlaktie zostane zakliesnené medzi spadnutým balvanom a stenou kaňonu. Začína sa jeho 127 hodín trvajúci boj o život, kde mu je jediným spoločníkom krkavec, ktorý každé ráno kontroluje nádejnú poživeň. Zúfalý boj môže mať niekoľko scenárov a každý si praje, aby nemuselo dôjsť k tomu najhoršiemu. Môže mať tento film vôbec happy-end?
Pri každom pokuse pohnúť tým prekliatym kameňom som stláčal a naťahoval kábel od slúchadiel. Kamera tu má svojský štýl vďaka ktorej si Aronovu one-man show pozriete z každého detailu. Scenár ktorý by nevymyslel ani Bear Grylls, toto je skutočný príbeh. Aký silný je pud sebazáchovy, kedy je čas zmieriť sa s neodvratným?
Určite odporúčam pozrieť. A nabudúce, keď pôjdete niekam, dajte o tom niekomu vedieť…
Celá debata | RSS tejto debaty